Som skutočne zamilovaná?

Letmé pohľady a nežné dotyky. Nenápadné, občas dvojzmyselné slovné zvraty. Takto začína Láska. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale to takto vidím. Aj sama som si to zažila. Najprv sme si robili zle, urážali sa, doberali a aj podrýpaly a nakoniec, sme skončili s rukami spletenými, očami zasnenými a hlavne s bušiacími srdciami.
Áno, aj takto začína Láska, nikomu nič nenútim. Ale ako po čase viem, že ešte stále danú osobu milujem? Nie je to jednoduché pretože po istej dobe nastáva čas zotrvačnosti. Vskratke to znamená, že si na seba tak zvyknete a neviete, či ste spolu kvôli láska alebo len kvôli tomu, že ste na seba zvyknutý.
Ja to zisťujem na seba tak, že keď nie sme dlhšie spolu chýba mi to, čo mi na ňom vadí. To čo ma tak vie vytočiť, to je to na čo si ako prvé spomeniem a usmejem sa. Toto ma poteší. Keby som bola sním len so zvyku, tak z povinnosti by som sa mu ozvala ale ja nie, ozvem pretože mi srdce stihne a v hlave sa mi ozve jeho hlas. Neskutočne mi ten človek vtedy chýba, Milujem ho a preto toto píšem. Ak sa nájde niekto, kto mi tu napíše ako on vidí svoju zamilovanosť po čase tak nech mi napíše. Ja budem len rada.
A čo to vlastne cítim? Cítim príliv šťastia pri jeho dotyku, zježenie chlpkov pri jeho slovách šepkajúcih mi do uší, krásny úsmev pri spomienke na danú osobu a pri pohľade na danú osobu cítim ako sa mi rozosmialy oči. Toto je podľa mňa Láska.
A či je toto tá pravá? Uvidíme časom.
Prosím nehanbite sa a prispejte aj vy sem na môj blog, ktorý je o mne, o vás o všetkom čo človek môže zažiť a to nie len v láske.